Na Základnej škole s materskou školou v Demandiciach sme na fakt, že školský rok 2016/2017 bol vyhlásený za Rok čitateľskej gramotnosti, reagovali vytvorením projektu. V ňom sme si naplánovali viacero aktivít na celý školský rok, ktorých základným cieľom je formovať kladný vzťah detí a žiakov ku knihe a literatúre. Všetci učitelia si veľmi dobre uvedomujeme, že žiakov, ktorí sú aktívni čitatelia ubúda. Prebudiť v nich záujem o čítanie nie je jednoduché a niečo im nanútiť tiež nie je vhodná motivácia. Museli sme teda siahnuť po alternatívnom spôsobe.
Od septembra sa o budovu delíme s najmenšími členmi našej školskej rodiny, deťmi z materskej školy. Táto skutočnosť nás zo začiatku trochu zaskočila, lebo sme s tým nemali skúsenosti, ale čoskoro sa ukázalo, že to môže fungovať. Dokonca sa z toho dá aj čosi vyťažiť pre náš projekt. A tak sa zrodila myšlienka, že by sme našich starších žiakov, mohli aktívne zapojiť do činnosti, kde by sa stali sami kladným vzorom pre ich budúcich spolužiakov. Idea teda bola, aby vždy pred popoludňajším spánkom čítali rozprávku alebo krátky príbeh namiesto pani učiteľky materskej školy. Nuž a kedy podniknúť takúto aktivitu ak nie v čase, keď sa o knihách a o čítaní najviac rozpráva, teda v marci.
Ďalším krokom bolo získať dobrovoľníkov z radov žiakov, ktorí by boli ochotní sa zapojiť. Na naše nemalé prekvapenie, ale i radosť, s tým nebol žiadny problém. Ukázalo sa, že žiaci druhého stupňa boli touto myšlienkou nadšení a nejedno ráno ma na chodbe školy vítali otázkou: „Môžem ísť dnes čítať do škôlky?“ To učiteľa naozaj poteší. Samozrejme bolo potrebné, aby to boli zdatní čitatelia. Aj tí menej šikovní dostali príležitosť, ale podmienkou bolo, že museli trénovať čítanie dopredu, čo - na ďalšie moje prekvapenie - robili bez reptania. Keď starší žiaci nemohli, priestor dostali tretiaci a štvrtáci. A tak sa zapojila skoro celá škola. Čítalo sa spolu 18 dní, od pondelka do štvrtka, celý mesiac. Škôlkarov to najskôr zaskočilo, predsa to bolo niečo nové, čo dovtedy nezažili, ale ich pohľady na konci mesiaca prezrádzali, že už čakajú na ďalší príbeh pred spaním.
Vďaka tejto aktivite, ktorú sme od začiatku nazývali Veľkí (čítajú) malým, sme sa všetci niečo naučili. Potvrdilo sa, že ak sú deti správne motivované, dokážu sa zapojiť do akejkoľvek činnosti. Žiaci zistili, že čítanie môže byť zábava, ak to nerobia len tak. Zároveň prebrali na seba kus zodpovednosti, veď nejeden sa pred dverami priznal, že má trochu trému. Všetci to robili naozaj dobrovoľne, ani raz sa nikto neopýtal, čo za to – teda spravili dobrý skutok. Verím, že ich za to hreje dobrý pocit a patrí im všetkým vďaka za to, že sa zapojili. Možno sa nám aj v budúcnosti podarí urobiť niečo podobné alebo aspoň inšpirujeme druhých.
Zuzana Sádovská
